Posilnite svoj imunitný systém vitamínom D

Posilnite si imunituPomaly sa nám blíži koniec zimy a už sa nemôžeme dočkať prvých jarných dní zaliatych slnkom. Tak ako my, túži po nich aj naše telo. Koniec zimy je totiž pre naše telo veľmi náročný. A čím je to spôsobené? Absolútnym nedostatkom vitamínu D.Posledné výskumy dokazujú, že väčšina populácie trpí dlhodobým nedostatkom vitamínu D a na konci zimy toto obdobie práve vrcholí a nedostatok vitamínu D v krvi sa ešte rapídne prehlbuje.

Kde nechodí slnko, tam chodí lekár

Vitamínu D se tiež niekedy hovori slnečný vitamín. Práve slnečné lúče dokážu vitamín D v našom tele vyrobiť. Na to, aby sme si zabezpečili dostatočné množstvo vitamínu D pre optimálne fungovanie organizmu, stačí vystaviť naše nahé telo na 10 15 minút slnečnému žiareniu. Dôležitou informáciou je, že nesmieme byť natretí opaľovacím krémom s vyšším ochranným faktorom ako osem, pretože ten zabraňuje prenikaniu ultrafialových lúčov B (UVB) do pokožky. A práve UVB prenikajúce do kože vyrábajú z cholesterolu v našom tele vitamín D.  Z toho dôvodu je aj mylná informácia, že pobyt v soláriu počas dní, kedy nemáme prístup k slnečným lúčom, nám zabezpečí náhradu. Vo väčšine solárií sa totiž v dnešnej dobe používajú UVA lúče, ktoré nedokážu cholesterol v našom tele premeniť na vitamín D. S pribúdajúcim vekom tiež veľmi klesá schopnosť syntetizovať vitamín D. Preto by sa starší ľudia mali mať na pozore a hladinu tohto vitamínu v krvi si pozorne strážiť.

Koľko vitamínu D naozaj denne potrebujeme?

Vitamín D je rozpustný v tukoch, a preto sa prirodzene nachádza v potravinách, ktoré sú tučné. Jeho hlavnými zdrojmi sú: treščia pečeň, rybí olej, mäso tuniaka a makrely, losos a sardinky. Ale získať dostatočné množstvo tohto vitamínu z potravín je viac ako nemožné, lebo potraviny ho obsahujú pomerne málo. Preto nám väčšinou neostáva nič iné, než v období keď nemáme možnosť vystavovať naše telo slnečným lúčom pravidelne, dopĺňať ho pomocou doplnkov stravy. Medicína stále nepozná jednoznačnú odpoveď na otázku skutočnej potreby vitamínu D v našom organizme. Preto sa doporučené dávky vitamínu D dosť podstatne v jednotlivých zdrojoch líšia. Čo je však smerodajné, že DDD (doporučená denná dávka) je naozaj veľmi podhodnotená a všetky najnovšie štúdie to naozaj dokazujú. DDD pre ľudí do 50 rokov je 200 medzinárodných jednotiek (IU), pre ľudí od 51 do 70 rokov je 400 IU a pre starších ako 70 rokov 600 IU. Najnovšie sa však odborníci zhodujú na tom, že minimálny denný príjem vitamínu D by mal byť až 2000 IU, ale skôr až 4000 IU a to ešte za predpokladu, že nejaká časť je pokrytá syntézou v koži pri slnečnom žiarení. Dávke 4000 IU zodpovedá asi 100 mikrogramov (μg). Špeciálnou kategóriou sú tehotné a dojčiace ženy, ktoré potrebujú pokryť nielen svoju potrebu, ale aj potrebu bábätka a tie potrebujú až 6000 IU. Len pre pochopenie celej problematiky uvádzam, aké množstvo vitamínu D je asi v jednej polievkovej lyžičke oleja z treščej pečene, ktorá je najbohatším zdrojom vitamínu D. Je ho tam cca 1360 IU. Ale napríklad taký varený losos má v porcii 110 gramov už len 360 IU a 55 gramov sardiniek v oleji už len 250 IU. Teraz jasne vidíme, že z prirodzenej stravy sme schopní pokryť potrebu nášho tela len veľmi ťažko. Problémom však je, že ani výrobcovia doplnkov stravy ešte stále neupravili množstvo vitamínu D v ich produktoch podľa najnovších výskumov a stále sa ešte držia starých nízkych DDD. Preto nám nezostáva nič iné, než kombinovať všetky možné zdroje vitamínu D – slnko, prirodzenú stravu a doplnky výživy. Vitamín D si telo dokáže ukladať do zásoby, takže je dobré si ho počas slnečných dní naozaj nechať vyrobiť do zásoby J.

Vitamín D ovplyvňuje naše zdravie

Už vieme, že vitamín D vzniká v koži po ožiarení UVB lúčmi. Tento vitamín D je potom v pečeni a obličkách premieňaný na regulačný steroidný hormón označovaný ako D3-kalcitriol. Práve kalcitriol je biologicky aktívnou formou vitamínu D, podieľa sa na riadení desiatok fyziologických pochodov a je nevyhnutný pre zabezpečenie nášho zdravia. Ovplyvňuje funkčnosť a zdravie až 36 orgánov a tkanív v ľudskom tele, ako sú kostná dreň žalúdok, tenké a hrubé črevo, obličky, pľúca, prostata, koža svaly, sietnice v oku, maternica a ďalšie. Ešte donedávna mu bola pripisovaná len funkcia pri metabolizme vápnika, ktorá je nevyhnutná pre minerálnu rovnováhu v tele. Dnes je už ale vedecky dokázané, že vo väčšine buniek ľudského tela boli nájdené receptory, ktoré pomáhajú prijímať signál práve od vitamínu D. Preto je asi veľmi jasne pochopiteľné, prečo zoznam pôsobenia vitamínu D pri rôznych onemocneniach sa zdá až neuveriteľne dlhý. Tu sú tie najzákladnejšie z nich:

  • rakovina
  • cukrovka
  • kardiovaskulárne ochorenia
  • znižuje riziko pádu a zlomenín u starších ľudí
  • autoimunitné ochorenie
  • infekčné ochorenia
  • kožné ochorenia
  • respiračné ochorenia
  • zápal čriev
  • osteoporóza  a mnohé ďalšie (viď tabuľka 1.1 na konci článku)

Vitamín D nielen ako prevencia chrípky

Rada by som sa zastavila pri imunitnom systéme. Dajme si ruku na srdce, koľkí z nás v čase chrípkových epidémií siahnu po vitamíne D namiesto zaužívaného vitamínu C? Každý má už od raného detstva zakódovanú informáciu, že pri virózach akéhokoľvek druhu treba zvýšiť dávky vitamínu C, pričom vedecké výskumy nikdy nepreukázali súvislosť medzi vitamínom C a pozitívnym vplyvom na vírusové ochorenia. Vitamín C má veľa iných zásadných funkcií v našom tele, ale v súvislosti s posilnením imunitného systému naozaj nie je na prvom mieste a vitamín D ho hravo strčí do vrecka. A ako vlastne pôsobí vitamín D na náš imunitný systém? Sám vitamín sa podieľa na tvorbe viac ako 200 antimikrobiálnych peptidov v našom tele. Tieto peptidy fungujú v našom tele ako prirodzené antibiotiká a tým zlepšujú imunitu voči baktériám a vírusom. Jeho prítomnosť je teda smerodajná pri prevencii prechladnutia, chrípky, ale aj tuberkulózy. Z hľadiska prevencie chrípky už dávka 800 IU vitamínu D denne, dokáže znížiť pravdepodobnosť ochorenia sezónnou chrípkou o 60 %. Pri dennej dávke 2000 IU je pravdepodobnosť prakticky úplne potlačená (90%). Posledné výskumy dokazujú aj to, že dokáže ovplyvniť mnohé závažné zápalové a autoimunitné ochorenia ako je Crohnova choroba, ulcerózna kolitída, roztrúsená skleróza, reumatoidná artritída, diabetes prvého typu alebo systémový lupus erythemadotes… Veľmi pozitívne výsledky sú hlásené aj pri liečbe autistických detí.

Optimálna hladina vitamínu D v krvi

A ako zistíme, či máme dostatok vitamínu D práve my? Nechajte si urobiť kontrolný odber krvi a zistite koncentráciu 25(OH)D v sére. Tu sú hodnoty, ktoré vám pomôžu zistiť, ako ste na tom vy:

NEDOSTATOČNÁ HLADINA menšia ako 50 μg/ml

OPTIMÁLNA HLADINA 50-70 μg /ml

TERAPEUTICKÁ HLADINA 70-100 μg /ml

NADBYTOK viac ako 100 μg /ml

Náhoda, nevedomosť alebo zámer?

A čo na záver napísať o tomto výnimočnom vitamíne? Je až neskutočné, na koľkých fyziologických pochodoch ľudského tela sa podieľa. Je zodpovedný za riadenia viac ako 2 000 génov v našom organizme, čo je až 10 %. Vďaka tejto svojej nezastupiteľnej funkcii v našom tele sa z postavenia  zázračného vitamínu dostáva do pozície regulačného hormónu  a vedci uvažujú o tom, že by bol aj prekategorizovaný. O to viac je pre mňa nepochopiteľné, prečo verejnosť ešte stále nie je vôbec informovaná o všetkých prednostiach tohto vzácneho domáceho lekára či už ako o forme vynikajúcej prevencie alebo veľmi účinnej liečbe mnohých ľahších aj veľmi závažných ochorení. Prečo nás lekári neinformujú o tom, ako sa vieme oveľa jednoduchšie chrániť pred epidémiou sezónnej chrípky? Bežne nás nabádajú k očkovaniu proti nej, ale túto formu ochrany  som doteraz od žiadneho lekára nepočula. Je to náhoda, nevedomosť alebo zámer?

Prajem vám pevné zdravie a slnkom zaliate telo.

Tabuľka 1.1 – príklady chorôb, ktoré sú ovplyvnené nedostatkom vitamínu D a môžu byť vitamínom D liečené. (zdroj: Doba jedová 2, prof. RNDr. Anna Strunecká, DrSc. a prof. RNDr. Jiří Patočka, DrSc)

Akútne respiračné infekce

Anafylaxia

Anémia

Artritis

Astma

Ateroskleróza

Autizmus

Autoimunitné ochorenia

Bipolárna porucha

Bolesť hlavy

Bolesti v krížoch

Crohnova choroba

Cystická fibróza

Depresia

Diabetes

Disfunkcia imunitného systému

Dyslexia

Epilepsia

Ekzém

Fibromalgia

HIV/AIDS

Hypertenzia

Chronická únava

Chrípka

Infarkt

Klaudikácia

Krátkozrakosť

Krivica

Lepra

Leukémia

Lupienka

Lupus

Makulárna degenerácia

Melanóm

Meningitis (bakteriálna)

Metabolický syndróm

Migrény

Myelom

Myopatia

Prechladnutie

Neplodnosť

Nespavosť

Nešpecifické bolesti svalov

Neroblastóm

Neropatia

Nizka pôrodná váha

Obezita

Ochorenie obličiek

Osteoporóza

Parkinsonova choroba

Pneumónia

Polycystické vaječníky

Poškodenie mozgu

Preeklapsia

Roztrúsená skleróza

Sepsia

Sezónna afektívna porucha

Schizofrénia

Srdcové choroby

Svalová slabosť

Tuberkulóza

Úzkosť

Vysoká hladina cholesterolu

Zápal ďasien

Zápal čriev

Zápaly

Zlomeniny

Strata sluchu

PS: Pridajte sa v komentároch akú máte vy svoju skúsenosť…

Klarka 78x78Klára Frdnová

Je spoluzakladateľka portálu WP. Už roky sa venuje štúdiu Zdravia, Zdravého životného štýlu a alternatívnej medicíne. Pred nástupom na MD sa aktívne venovala poradenstvu zameranému práve na tieto oblasti. Po narodení dvojičiek Joshua a Benjamina sa zamerala na oblasť Zdravia a výživa deti. Na stránkach portálu WP si môžete ku všetkým témam prečítať jej články.

Zdroj: www.sxc.hu

Pridajte komentár

Comments are closed.